Po prvé. Som rád, že žijem tu. To je jasné. Neviem síce ako to je inde, pretože inde nežijem. Nežijem ani v inom kúte vesmíru (,ktorý je mimochodom bez kútov) ani na inom kontinente, ba ani v inom štáte. Skrátka žijem tu. Tu je rodná zem moja. Je tu krásne. Nie žeby inde nebolo ale chápte ma. Toto je pre mňa naj s veľkým „N“.
Po druhé. Som rád, že žijem v 21. storočí. Znova neviem ako to bolo doteraz. To môžem zistiť len z nejakých historických zdrojov. Aj to len povrchovo a to čím viac do minulosti tým povrchnejšie. Myslím si však, že sa žilo ťažšie. My ľudia sme si vytvorili prostredie, kde sa už nemusíme až tak starať o potrebu prežiť. No keďže je človek neukojiteľným tvorom, po uspokojení tejto potreby nám vyskakujú na oči mnohé ďalšie, nemenej dôležité pre náš osobnostný rast. No vďaka osobnostnému rastu sa človek badateľne vyvíja hlavne rozumovo. Pokroky ktoré v dnešnej dobre robí veda, technika a medicína sú veľmi rýchle. Možno menšie ako keď sa vymyslel telefón alebo žiarovka ale rýchlejšie. Som preto rád, že som pri tom.
A po tretie. Som rád, že som tu s vami. Že môžem sledovať krásu prírody, pokrok ľudstva alebo ľudstvo samotné, s vami. Som rád, že ste tu so mnou na tej našej malej modrej planéte. Že taká malá zdanlivo bezvýznamná rasa, ktorá tu žije, žije svoje maličké životy so svojimi každodennými problémami ale aj radosťami a že napriek týmto problémom sa dokážeme uvedomiť v čase a priestore.
Ako by som to len zhrnul... Som rád, že som rád. Som rád, že som tu, že som teraz a že som s vami naraz. Vďaka.